Vznik a história

História našej obce siaha do konca 17. storočia a začiatku 18. storočia, kedy bola založená z osady Horné Hámre. Najstaršou zmienkou o obci je miestna kaplnka postavená v roku 1735, ktorá slúžila obci a priľahlej usadlosti Ostrý Grúň. Kaplnka je chránená pamiatka. Rímsko-katolícky kostol postavili v roku 1753 zasvätením svätej Terézii Avilskej, ktorý je obkolesený miestnym cintorínom. V roku 1787 bola postavená fara a matrika bola založená v roku 1759. Obec Kľak (Madarasalja) mala v roku 1800 – 220 obyvateľov, v roku 1900 – 468, v roku 1930 – 637, v roku 1944 – 668 obyvateľov.

     V roku 1787 sa v obci usadil vojenský vyslúžilec Michal Holub, prenajal si starý dom, v ktorom učil deti základným potrebám: písať, čítať a počítať. Bol

teda prvým učiteľom v dedine. Prví osídlenci našej obce boli kráľovskí poddaní kráľovnej Márie Terézie, pochádzajúci zo Severnej Moravy a Sliezska. Ešte donedávna našich prastarých rodičov volali Slezania. Obživu našim predkom dávali lesy Kľakovskej doliny, ktoré sa významne podieľali na rozvoji uhliarstva. V tejto oblasti bolo zaznamenané, že obec patrila Banskej komore a koncom 18. storočia bola zriadená sklená huta.

     Najkrutejšou udalosťou v histórii obce Kľak je „Krvavá nedeľa“ 21. januára 1945. Obec bola za pomoc partizánskym skupinám pôso- biacich v pohorí Vtáčnika počas SNP úpne vypálená (132 domov a hospodárskych stavieb), vyrabovaná a 84 občanov zavraždených jednotkami SS, proti- partizánskou jednotkou EDELWEISS a jednotkou HEIMATSCHUTZu. Najmladšia bola trojmesačná Jozefína Haringová a najstarší 89 ročný Michal Pavlík. Ostatných občanov, ktorých našli v domoch sústredili do stredu obce, postavili pred nich tri guľomety so zámerom previesť hromadnú popravu. Hlavnú úlohu záchrancu zohral miestny farár Rudolf Klucha, ktorý s matkou, sestrou a kuchárkou slobodu neprijal. Slovami útechy posledného rozhrešenia veriacich oddialil popravu. V tom prišla nemecká moto-spojka s rozkazom nestrieľať, ale obec vypáliť a občanov evakuovať. Spôsobom vykonania sa jednalo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na Slovensku. Tragické udalosti si obyvatelia každoročne pripomínajú na pietnom spomienkovom zhromaždení pri pamätníku SNP kladením vencov, postavenom v r. 1963. Po oslobodení obce v marci 1945 nebolo potravín ani stavebného materiálu. Svojou troškou prispela Medzinárodná organizácia pre pomoc a obnovu vojnou poškodených dedín a miest. Ale vzácnejšia pomoc našim občanom prišla z Moravy, z mestečka Napajedla. 

Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský.

V súčasnosti kraj Banskobystrický. okres Žarnovica,